Veterné mesto a ďalej na západ - Deň tretí, deň štvrtý

... Chicago, veterné mesto, v roku 1838 padlo popolom aby mohlo znovou povstať. Nevie sa, či to bola krava, čo zhodila lampu vo svojej maštali alebo pád meteorítu, isté je len to, že takmer celé mesto zhorelo do tla. Obyvateľov to nepoložilo, práve naopak, zobrali to ako výzvu. Povolali renomovaných architektov a tí inšpirovaní materíálom priemyselnej revolúcie, železom, objavili celkom novú architektúru. Mrakodrapy. 

Ten najvyšší, Willis tower, sme zbadali už z dialky z motelovej izby, zahalený mračnom smogu. Willis tower, skôr známa pod názvom Sears tower, má 110 poschodí. Spolu s televíznymi anténami meria 442 metrov. Postaviť ju dala spoločnosť Sears, aby sústredila svojich vyše 6000 zamestnancov roztrúsených po celom Chicagu na jedno miesto. Vežu otvorili v roku 1973 a 25 rokov sa pýšila prímátom najvyššej budovy sveta. A neboli by to američania, keby z toho neurobili turistickú atrakciu. Na 103 poschodie namontovali sklenené výklenky takže, keď do nich vstúpite máte pocit ako by ste levitovali vo vzduchu. Lákavá myšlienka, najmä pre človeka s panickým strachom z výšok ako som ja. Babám som túto "zábavu" nemohol a odoprieť, možno aj do skrine sa odvážim vliezť.

 Stojíme vo výťahu, postupene prekonávame Sochu slobody, Eiffelovku, Empire State building. "Cink" stotretie poschodie. Nádherný výhľad, downtown džungla z betónu a skla, zelený Mílénium park, modré nekonečné Michiganské jazero a domy kam až dovidíte. To je Chicago z najvyššej budovy severnej pologule. Do skrine ma nedostali, nie som blázon, viem, ako to chodí najprv ťa uistia, že to vydrží dve tony a potom "bác" a letíš. Adios. Späť na zemi. 

Prechádzka parkom po výdatnom obede, každemu prospela. Pretrávilo nám a nemuseli sme sa tak báť zobrať si vodný taxík po Michiganskom jazere. Ešte si vychutnáme dramatickú panorámu počas západu slnka a rýchlo do postele. Zajtra nás čaká ďalšich šest hodín jazdy na západ. 

Cesta nám ubehla rýchlo. V hlavách nás hrial hrejivý pocit z prisľúbenej večere a teplého gauča, ktorý nás čakal v Rochestri, Minnesote u Richarda - ďaľšieho z gauč surferov. Preleteli sme kukuričné polia Ilinois, kukuričné polia Wisconsinu, mliekárne USA, a konečne sa dostali do  Minnestoty. Terén sa začina trochu vlniť, objavujú sa prvé jazerá, mizne aj kukurica. Slnko pomaly zapadá a my vchádzame do údolia rieky Mississippi. Prekrásna cesta, stromi v jesených farbách, lesknúce sa hladiny jazierok a osamelé farmy uprostred ničoho - scenéria vyrážajúca dych. 

Richard, má 28, do Rochestru sa spolu so svojou manželkou presťahoval pred rokom. Je zdravotník a zlákala ho tunajšia prestížna klinika. Spolu s nimi býva aj jeho bratranec Ben. Večera bolo vynikajúca. Grilované kura, klobásky, opekané zamiaky, pár pív a príjemná spoločnosť. Správna dávka energie na dlhú cestu. Ďakujeme Richard. Ďakujeme Ben. 

... pokračovanie neskôr. Fotky a mapu nájdete medzi linkami na bočnom paneli.