... nezabudnite!!! Kliknutím na niektorú z reklám alebo použitím vyhľadávača na tejto stránke podporíte moju snahu a finančne mi pomôžete.

Monday, October 10, 2011

Veľké pláne, Veľké tváre - Deň piaty, deň šiesty


... Z Rochestru sme sa pohli opäť na západ. Čakali nás veľké pláne Južnej Dakoty. Celé doobedie pokračovala kukuričná rutina. Prerušili ju až reklamné pútače, ktoré už 50 míľ vopred upozorňovali na nezvyčajnú turistickú atrakciu mestečka Mitchell - najväčší kukuričný palác na svete. Tunajší obyvatelia už vyše sto rokov zdobia jednu z mestských budov zväzkami kukuričných šuľkov, aby si tak uctili úrodnú pôdu, ktorá ich živí. Keď sme tam dorazili, práve prebiehali dokončovacie práce. Robotníci na lešení klincovačkami pripínali nafabené kukuričné šuľky na obraz bejzbolového hráča. Palác sa páčil a získali sme v ňom materiál, ktorý nás upozornil na niečo čo američania nazývajú byway alebo scenic route - scénická cesta. 
Zišli sme z dialnice a dostali sa do údolia rieky Missouri. Kukuričné polia sa stratili a objavila sa nefalošovaná préria. Nekonečne trávnaté pahorky pretínal len mohutný prítok rieky Mississippi. Pasúce sa kone, kravy a biedne domčeky indiánov - v diaľke vidno akýsi dym. Signálne ohne? Nie. Obrovský požiar. Čierne zhorenisko, kam až oči dovidia. Bledé tváre, zrejme nezodpovedne odhodili fajku mieru. Míňame požiar a obajavujeme poslednú časť mozaiky prérie - bizóny, posledné kusy čo unikli spred pušky Buffalo Billa. Nočný dojazd do Rapid City a krásny deň je za nami.
Začiatkom 20. storočia sa Amerike darilo. Po dlhých rokoch politky izolacionizmu, kedy sa do európskych záležitostí veľmi neplietla, sa zapojila do vojenského konfliktu a vyšla z neho ako nová svetová veľmoc. Vlny prisťahovalcov z ubiedenej Európy zvyšovali počet obyvateľov takmer o jeden milióna ročne, priemyselná výroba rástla. Nastal čas na oslavu veľkého národa. A veľký národ si žiada veľké činy. Monument. Taký, čo by vydržal celé tisícročia. Treba ho teda vytesať do skaly - najlepšie dynamitom. Trvalo im to 14 rokov kým do žulového masívu Mount Ruchmore v Čiernych vrchoch (Black hills) v Južnej Dakote vytesali štyri tváre. 
Tváre štyroch prezidentov, ktorí naveky zmenili obraz Ameriky. Thomas Jefferson - autor deklarácie nezávislosti, George Washington - revolučný generál a prvý prezident, Abraham Lincon - otec národa, ktorý ho vyviedol z občianskej vojny a napokon Theodore Roosvelt - zakladateľ národných parkov a staviteľ Panamského prieplavu. Autorom portrétov je Gutzon Burglum. Svoju prácu pre predčasnú smrť  nikdy nevidel. Dielo dokončil jeho syn, Lincoln. 
Mount Ruchmore bola naša prvá zastávka na ceste z Južnej Dakoty do Wyomingu. Vychutnali sme si ju so všetkým pátosom a hrdosťou pre Američanov tak vlastnou a pobrali sme sa ďalej. Na západ. Tentokrát už ozaj na divodký. Wyoming, územie päťkrát väčšie ako Slovensko, kde žije roztrúsených asi pol milióna ľudí. Kdesi tu končia nekonečné trávnaté pláne a obajvujú sa skalnaté hory.  Pohľad na rozľahlé trávnaté pahorky obklopené horami nás sprevádzal po celý deň. 
Po obede sme prekročili prvý s horských priesmykov na našej ceste vedúci cez pohorie Big Horn. Počasie nám neprialo, vystúpali sme do nadmorskej výšky viac ako 2500 metrov,  miestami sa objavoval sneh. Pred nami bol už len nočný dojazd  do Cody, ktorý rozptílili len Cowboy-i ženúci stáda dobytku na nižšie položené pastviny.
... pokračovanie neskôr. Fotky a mapu nájdete medzi linkami na bočnom paneli.

No comments: