... včera som sa bol na bežkách. Nič zvláštne. Vlastne trochu aj áno, pretože to dnes bolo v tomto roku po prvý krát, za čo môže táto dosť nezvyčajná zima.
Moja cesta začala skoro ráno, keď som spolu s kamarátom Andym vyrazil z domu a vybral sa Strmím chodníkom rovno na Bukovinu.
Väčšine z vás tieto lokálne geografické názvy z okolia Strelník určite nič nehovoria ale len ťažko ich môžem vynechať. Takže sme sa vybrali na Bukovinu. Sneh bol ťažký a mokrý a zasnežené konáre stromov sa pod ním zohýbali. Vyzerali tak ako keby sa každú chvýľu mali zlomiť. Išlo sa nám ťažko, a keďže stopa nebola ešte prešľapaná striedali sme sa. Raz som sa boril v snehu ja raz Andy. Počasie nám veľmi neprialo a výhľady na Vysoké tatry aké sa mi naskytli vlani, keď som bol na Bukovine bežkami prvý krát, sme mohli očakávať len ťažko. Po dvoch hodinách borenia sa hlbokým snehom sme konečne dorazili na Bukovinu. Bola zahalená hmlou, zaviata snehom vyzeralo to tam celkom ako z Jakubiskovho filmu. Utáborili sme sa pri kolibe v ktorej cez leto spávajú pastieri pasúci jalovice. Tu som pôvodne plánoval piecť klobásu, problém bol, že som zabudol zobrať papier a strhávať valachom nahotinky čo mali polepené po stenách koliby, som nechcel. Nuž čo veď dobrá klobása nie je zlá a nevadí keď je aj surová.
Moja cesta začala skoro ráno, keď som spolu s kamarátom Andym vyrazil z domu a vybral sa Strmím chodníkom rovno na Bukovinu.
Väčšine z vás tieto lokálne geografické názvy z okolia Strelník určite nič nehovoria ale len ťažko ich môžem vynechať. Takže sme sa vybrali na Bukovinu. Sneh bol ťažký a mokrý a zasnežené konáre stromov sa pod ním zohýbali. Vyzerali tak ako keby sa každú chvýľu mali zlomiť. Išlo sa nám ťažko, a keďže stopa nebola ešte prešľapaná striedali sme sa. Raz som sa boril v snehu ja raz Andy. Počasie nám veľmi neprialo a výhľady na Vysoké tatry aké sa mi naskytli vlani, keď som bol na Bukovine bežkami prvý krát, sme mohli očakávať len ťažko. Po dvoch hodinách borenia sa hlbokým snehom sme konečne dorazili na Bukovinu. Bola zahalená hmlou, zaviata snehom vyzeralo to tam celkom ako z Jakubiskovho filmu. Utáborili sme sa pri kolibe v ktorej cez leto spávajú pastieri pasúci jalovice. Tu som pôvodne plánoval piecť klobásu, problém bol, že som zabudol zobrať papier a strhávať valachom nahotinky čo mali polepené po stenách koliby, som nechcel. Nuž čo veď dobrá klobása nie je zlá a nevadí keď je aj surová.Po krátkom obede sme sa vybrali cez Krížne smerom na Vepor (aj keď nie tak celkom). Andymu som chcel ukázať obrovské kamenné steny na Košariskách. Na krížnych sme prešli na hrebeň dostali a sa na červenú. Veľmi som sa tomu potešil pretože som si myslel, že tu sa už nemôžem stratiť. Chvíľu sme kráčali po červenej ale zakrátko sme ju stratili, pretože značky na stromoch boli zasnežené. Dlhšiu dobu sem kráčali zasneženým lesným chodníkom a míňali stromy a kríky, ktoré pod návalom snehu vyzerali celkom ako z rozprávky. Po asi polhodine šľapania sa mi začala zdať cesta akási dlhá a neznáma, no a keď som zbadal drevenú chatu ktorú som nikdy predtým nevidel vedel som, že niečo nebude v poriadku. Rozhodol sa ale ísť ešte trochu ďalej pretože som si myslel, že idem ešte stále smerom na Vepor pod ktorý som sa chcel dostať. Myslel som, že k nemu prídem od spodku trochu z nižšia. 
Z lesa sme sa dostali konečne na lúku a ja som si myslel, že sme na mieste. Keď som sa porozhliadal aby som sa trošku zorientoval a po ľavej ruke som zahalený v hmle zbadal Vepor zalial ma studený pot. Nikdy by som nepovedal, že zablúdim tak povediac za domom, na miestach kde som si v lete absolútne istý. Nič sa nedalo robiť museli sme sa vrátiť späť na krížne. Asi hodinu sme sa vracali späť po svojej stope. Dorazili sme na Krížne a pretože sme toho mali obidvaja už dosť spustili sme sa do Doliny, z ktorej sme sa už ľahko dostali domov.
... bol to celkom funny výlet a hory mi zase raz dali vedieť aká je v nich sila. ... stratiť sa takmer za humnom bol pre mňa naozaj zážitok.
Z lesa sme sa dostali konečne na lúku a ja som si myslel, že sme na mieste. Keď som sa porozhliadal aby som sa trošku zorientoval a po ľavej ruke som zahalený v hmle zbadal Vepor zalial ma studený pot. Nikdy by som nepovedal, že zablúdim tak povediac za domom, na miestach kde som si v lete absolútne istý. Nič sa nedalo robiť museli sme sa vrátiť späť na krížne. Asi hodinu sme sa vracali späť po svojej stope. Dorazili sme na Krížne a pretože sme toho mali obidvaja už dosť spustili sme sa do Doliny, z ktorej sme sa už ľahko dostali domov.
No comments:
Post a Comment