... krnačky

... Večera som bol na krančkách. Pre tých čo nevedia, krnačky sú drevené sánky väčších rozmerov, na ktorých naši praotcovia zvážali drevo či seno. Vybral som sa tam na bežkách. Zabudol som povedať, že boli v Ľubietovej pod Hrbom. Z domu to tam mam bežkami asi tak na hodinu. Tento rok som žiaľ nepretekal. Vlani som tu totiž prežil svoj krančkársky debut. Skončili sme na výbornom 41. mieste z celkového počtu 45. posádok, čo na prvý krát nie je až také zlé. Mali sme totiž veľké nešťastie pretože sme sa hneď po štarte vysypali no a potom sme už nedokázali do nabrať rýchlosť. Tento rok som bol ale úplne v inej pozícií. Na miesto som dorazil zhruba okolo desiatej, polhodinu pred plánovaným štartom. A keďže na Slovensku sa všetky začiatky väčšinou posúvajú ani v Ľubietovej to nemohlo byť inak. A tak sa prvý "sánkári" spustili spod hrbu až okolo obeda. Toto malé omeškanie ale nijak neuškodilo divákom na štarte. Tí sa družne bavili a popíjali varené vínko či teplý čaj s rumom. Niektorý mali v čase štartu už poriadne "nakúpené" a s príchodom prvých pretekárov sa ich nálada ešte zdvojnásobila a neuberal na nej ani hustý sneh, ktorý medzi časom začal padať. Dvojčlenné posádky postupne prichádzali do cieľa, ja som počkal kým sa spustia moji známi, popýtal sa ich na dojmi z jazdy a ponáhľal sa domov bez toho aby som vedel kto vyhral. Večer som totiž plánoval isť na chatu ale to je o inom ...