... Tak si tu žijeme. Časť 1. - Deň nezávislosti

Po počiatočnom zmätku, strese a nečakaných presunoch sa náš život v USA ukazuje v čoraz jasnejších farbách. Začíname si žiť usadeným a kľudným životom malého amerického mestečka Nyack (napíšem o ňom neskôr). Hlavnými témami uplynulých dvoch týždňov boli ubytovanie a práca - oboje nás vzhľadom na obmedzené financie poriadne tlačili. Prvé dni sme strávili v hoteli Super 8. Všetci piati sme obývali spoločnú izbu, z dvomi veľkými posteľami, kúpeľnou a ... a káblovkou. V hoteli pracoval nevľúdny a zamračený personál z Indie, ktorý  za všetko pýtal nekresťanské peniaze. Každý deň sme prehľadali časť mesta, hľadajúc ubytovanie a prácu. Strava pozostávala z hotelových raňajok (cereálie, sladké pečivo a banán), obedovali a večerali sme u McDonald´s, kde je skrátka fajn a lacno.
Po niekoľkých dňoch ktosi zašiel do hotela Best Western. Je to stredne veľký rodinný hotel, ktorý vedú štyria súrodenci - Greg, Jim, Lisa a Dona. Konečne sa pošťastilo. Na druhý deň sme sa stretli s Gregom - hlavným manažérom a neuveriteľne veľkorysým človekom. Nezažil som vo svojom živote veľa pracovných pohovorov ale tento bude patriť určite medzi najpríjemnejšie. Skutočne na ňom bolo vidno, že chápe našu situáciu a snaží sa nám pomôcť. Na začiatok ponúkol mne a Ňaňovi pár hodín práce v kuchyni a babám upratovanie izieb. Dočasne sme dostali izbu za oveľa lepšiu cenu. Medzitým sa sestre podarilo nájsť si prácu v jednej bižutérií - lepšieho človeka tam nemohli nájsť, keď ju tam teraz zájdeme pozrieť je ovešaná ako vianočný stromček. Zabývali sme sa v hoteli Best Western a stále zdieľali jednu izbu. Pozitívom bolo, že z pár hodín práce a natiahlo na pár dní a zdá sa, že by sme tu mohli pracovať častejšie. Okrem toho dievčatá začali pracovať v novootvorenom fast foode Popeyes v nákupnom centre. Takmer sa nezastavia, veľmi sa z toho teším. Práca ich baví a ... a každý deň nosia vyprážanú kuracinku.
Po pár dňoch v Best Westerne sme konečne našli byt, ktorý by sme si mohli dovoliť. Ako sme si už zvykli nič neprebehlo bez ťažkostí. Byt vlastní Mike. Mike je Ír. V USA žije už dlho, našiel si tu ženu a má štyri deti. Chápe, že prísť do cudzej krajiny a usadiť sa nie je vôbec ľahké. Bol  ochotný urobiť malú výnimku, prenajať nám byt na kratšiu dobu ako mal pôvodne v pláne a zľaviť z poistky, ktorá sa tu platí v podobe nájomného na dva mesiace dopredu. Potešilo nás to, hneď sme mali zbalené, hoci nám ostávala ešte jedna noc v hoteli. Dve hodiny potom, čo sme uzavreli dohodu nám znovu zavolal Mike. Nejaký problém - máme prísť. Policajné auto pred domom. "Vtip" - vravím si. Zdá sa, že nie. Bývalí nájomníci si spomenuli´, že majú nevyrovnané účty. Zabudli na to, že ich syn, ktorý byt rozbil pretože sa s ním rozišla priateľka nezaplatil účet za vodu (vyše 150 dolárov !!!). Celá záležitosť pôjde na súd, odmietajú odpratať svoje veci kým im nevráti všetky peniaze, vyhrážajú sa. Z bytu nebude nič, len veľké sklamanie. Skúsime aspoň v hoteli vybaviť jednu izbu - dlhšie už v jednej izbe nemôžme byť. Opäť nám vyšli v ústrety. Nestojí nás to málo ale niesu to peniaze, ktoré by sme si nemohli dovoliť a navyše máme čistý uterák každý deň :-). Mike nám vrátil peniaze. Vyzerá to, že sa táto záležitosť môže ťahať dlhšie. Na tomto mieste sa ukázala efektivita Amerických súdov. Prípad zostáva stále otvorený no súd behom týždňa vydal príkaz na vysťahovanie sa z bytu a my sa tak môžme sťahovať.
Zajtra je v USA veľký sviatok. 4. júl - deň nezávislosti. Počet vlajok na domoch a uliciach sa zdvojnásobil. Chystajú sa veľké oslavy a ohňostroje, ktoré majú oslavovať vymanenie sa spod nadvlády Britského impéria. Spolu s Američanmi budeme oslavovať aj my. Rovnako ako oni 4. júla získame nezávislosť a vlastný priestor na život. Už je len na nás ako si to tam zariadime. Oni to zvládli výborne.